Zadania 2. kola

Link na prehľadný pdf súbor vhodný na tlač.

Túto sobotu sme mali iba málo povinností so železnicou, preto som sa v tento deň rozhodol zoznámiť sa s miestnymi čestnými – aj menej čestnými – obyvateľmi. Pozornosť mi okamžite ukradla najhlučnejšia banda; pištoľníci. Tí si voľne strieľali do číslovaných terčov… Hoci tie čísla už bolo v tejto chvíli sotva vidieť pre všetky diery. “Hej ty!” “Nechceš to tiež skúsiť?” ukazujú na mňa a pýtajú sa. “Nie, ďakujem, s takým ja neviem narábať.” “Čože?! Taký statný chlap a pištoľ v ruke nedržal?” Iba pokrútim hlavou. “Na terče rád triafam, ale radšej niečím menej deštruktívnym.” vravím s úsmevom. “No tak sa poď ukázať!” povie mi blonďavý mladík a podáva mi sadu hádzacích šípok.

“Hádžeš naozaj dobre a aj počítanie Ti ide.” pokývne mi blonďák. Ten už je v tejto chvíli jediný, kto so mnou z pištoľníkov zostal. “Vďaka. Počítať musím vedieť, som zememerač. Aj Ty máš presnú trefu. Volám sa Karol.” “Peter, alebo aj Pete.” “Teší ma!” podáme si ruky. “Karol, vravel si, že si zememerač, ale nechcel by si byť na dnes kovbojom?” Táto otázka ma zarazí. “No… Ja veľmi neviem, čo také remeslo obnáša…” “Naučíš sa. Jazdiť na koni vieš?” “Trochu.” “Dobre, tak skúsiš toho môjho.” Prídeme spolu až k ohrade s mnohými kôňmi. “A ktorý je ten Tvoj, Peter?” “Ten mimo ohrady. Ostatné sú mestské, od tých sa drž ďalej…”

Poobedie som strávil s Petrom. Veľa sedenia na koni, mnoho pádov… Ale po toľkej námahe som mal na mysli už iba jediný pád – a to miestny Lokál. Išli sme si teda s Petrom zahasiť smäd do krčmy. Na priečelí krčmy som si všimol tabuľku s ciframi. “A to je čo?” “Krčmár vraví, že to je sudoku pre kone, ktoré zostávajú vonku.” “Konské… Sudoku?” neveriacky krútim hlavou: “O takom som ešte nepočul.” Peter prikývne: “Ani ja tomu nerozumiem. Rozlúskneš to, Karol?” “Skúsim.” Po chvíli zamyslenia poviem Petrovi: “Nie, toto sudoku je práveže PROTIkonské!” “No tak teraz som už z toho totálny kôň…” “Ale nie, pozri!”

Konečne sme vstúpili do krčmy a schladili si hrdlá výborným studeným pivom. Netrvalo dlho, než som si všimol rôzne hry, ktoré sa pri stoloch hrali. “Čo všetko vieš o kartách?” pýta sa ma Peter. “Viac, než by som mal, ako čestný pracujúci človek…” odpoviem mu s úškrnom. “Takže ja Ti nie som čestný?!” “To som nemyslel…” Obaja sa zasmejeme a pristúpime ku kartárskemu stolu, kde pozorujeme hru. “To by sa aj dalo hrať…” Jeden z prísediacich sa na mňa pozrie a pýta sa “Peniaze na vklad máte?” Prikývnem. “A aké vysoké sú tu stávky?” “Zatiaľ nízke, ale budeme zvyšovať…” “Potom sa aj ja pridám!” vraví Peter a obaja si sadneme.

Hral som dobre, ale karty mi veľmi dobré nechodili, preto som od stola po nejakom čase odišiel a objednal si ďalší pohár piva. “Ako Ti to išlo?” pýta sa ma Peter, keď od stola odíde aj on. “Mohlo byť aj lepšie… Mám iba o pár dolárov naviac.” “Ja som zase hral ako blázon, utratil som tam celú stovku.” povie Peter sucho. “Chcelo by to ešte niečo vyhrať. Napríklad kocky!” “Tak na také budeš sám, ja na také náhody nehrám.” ohradím sa, keď Peter ukáže k inému stolu. “Ako chceš.” Napriek tomu sa chvíľu dívam na Petra, ako hrá a potom sa rozlúčime.