Zadania 3. kola

Link na prehľadný pdf súbor vhodný na tlač.

Miška a Anička majú naplánovanú poslednú destináciu pred tým ako pôjdu domov. Svoju cestu okolo sveta zakončia návštevou majestátnej a divokej Afriky. A niet lepšieho miesta na začatie, než v Egypte a ich pyramídach – starovekých divoch sveta. To však má aj svoje nevýhody, je pekelné teplo! Vezú sa na ťavách chrbtoch cez piesočné duny k jednému z týchto kamenných obrov a sprievodca niečo hovorí ale Miška je myšlienkami inde. Rozmýšľa, ako sa vlastne stavia taká pyramída. Však to je iba matematika a geometria: stačí vypočítať výšku, uhly, záťaž, silu, tlak, hmotnosť, hustotu, počet otrokov a pyramída je tým vlastne už skoro postavená. Začne si to teda hneď aj čmárať na papier.

Kým Miška nedávala pozor počas prehliadok egyptských pamiatok, Anička mala iný problém. Na slnku bolo takmer štyridsať stupňov a nedalo sa to vydržať. Netrvalo dlho pred tým ako jej došla voda a začala byť veľmi smädná. Chvíľu blúznila o akvaparkoch, pitných fontánkach a daždivom počasí, keď si v diaľke všimla nádhernú zelenú oázu. Bola naozaj prekrásna, samé palmy, azúrové jazierko a poletujúce papagáje. “Aj trochu tieňu k tomu!” Už už by sa tam rozbehla ale trochu sa spamätala; každý predsa vie, že v púšti nie sú oázy len tak hocikde.

Dievčatá ale nechceli stráviť pridlho v púšti a všetok ten piesok im už liezol krkom. Niekedy doslova! Preto pokračovali na juh, kde našli vstup do safari. “Áno prosím!” povie Miška natešene. “To znie ako parádne miesto, áno!” pritaká Anička. Zaplatia si miestneho sprievodcu, nastúpia do Jeepu a už sa vezú. Sprievodca je mimoriadne zhovorčivý a s veľkým elánom opisuje miestnu faunu a flóru. Miestne zvery sú mimoriadne teritoriálne, niekde dokonca natoľko, že sú osamote. Mišku a Aničku toto zaujme, lebo si mysleli, že sa na takýchto miestach žije v stádach. Pozrú sa do mapy. “Pokojne do nej čmárajte.” povie im sprievodca.

Miške a Aničke už chýba civilizácia takže opustia divoké safari a vyrazia do veľkomesta. Tam sa cestou do hotela zastavia v klasickom africkom bazáre. Je tam neskutočný hluk a neúrekom miestnych. Všetci sa prekrikujú, zjednávajú, a samozrejme ponúkajú svoj tovar. Anička sa na chvíľu zapozerá na zbierku šperkov a predavač to využije aby sa s nimi pustil do reči. Odprisaháva im, že to sú pravé diamanty a že za túto cenu by inde takúto kvalitu nedostali. Miške sa to moc nezdá a kým sa obchodník rozpráva s Aničkou, ona sa prizrie bližšie tým vraj vzácnym šperkom. Pamätá si z hodín fyziky, ako niektoré nerasty odrážajú svetlo. “Poďme sa pozrieť inde, Anička, toto si nekúpme.” povie jej Miška. Neskôr večer sa jej Anička pýta: “Ako si vedela, že nie sú?”. Miška hneď začne vysvetľovať, ako by sa malo farebné svetlo odrážať.

Smutné a mierne znechutené podvodníkom sa na druhý deň vydali do bane, kde sa ťažia pravé diamanty. Do takej, kde sa ešte stále ťaží ich samozrejme nepustili. Namiesto toho išli na prehliadku starej a už opustenej. Tam im dal sprievodca mapku a vysvetlil, ako sa také diamanty ťažili. Aby sa steny bane nezrútili na nikoho, museli byť všetky cesty pekné úzke. “Takže, tuto boli náleziská drahokamov?” pýta sa Anička a ukazuje do mapy. “Presne tak.” prikyvuje sprievodca. “Vyrábať cestu do takejto mapy znie ako zábava!” povie Anička s úsmevom. Miška jej vraví: “Ale zober naozaj všetky diamanty na tej ceste.” “Snažím sa!”

Po tejto ceste okolo sveta sa dievčatá vrátili domov. Majú kopu nových spoločných zážitkov, pár suvenírov k tomu… Ale ako sa vraví: “Všade dobre, doma najlepšie.”