Zadania 2. kola

Miške a Aničke bolo v Európe super. Naposledy prišli do Holandska, kde si dali prestávku. Už je ale čas ísť ďalej a tak vyplávajú na obrovskej lodi smerom do Ameriky. Loď sa plaví po severnom mori a Miška na seba oblieka piatu vrstvu oblečenia. To už Anička nevydrží: “Počuj Miška, ako ti môže byť taká zima? Však tu vnútri je úplne teplo.” Miška sa urazí: “Tak ja ti dám teplo, však pozri sa na to, aká je tu teplota!” a mávne rukou k lodnému teplomeru. Ten ale ukazuje teplotu vody, kotla, kabínok, paluby a kopy iných miest a Anička sa v tom vôbec nevyzná. Pomôžte jej nájsť v tom poriadok.

Miška aj napriek kladnej teplote v kabínkach takmer zamrzla a spolu s Aničkou sa tešila že plavba bude čoskoro u konca. Loď zastala a všetci pasažieri vystúpili. Namiesto mrakodrapov privítali naše dievčatá záveje snehu a pár továrenských skladov. Anička sa otočila ku kapitánovi: “Nemali sme náhodou namierené do New Yorku?” Kapitán sa zasmeje: “Doplníme palivo a budeme pokračovať ďalej. Zatiaľ si môžete prezrieť aj trochu Kanady.” Miška a Anička sa išli prejsť, až sa zotmelo. Vtedy Anička ukázala na oblohu: “Tie hviezdy sú ale krásne a aká symetrická je tá obloha. Nevedela som, že galaxie sú stredovo súmerné.”

Neskôr v ten istý večer vyplávala ich loď opäť na more, teraz už naozaj do New Yorku. Po príchode dievčatá ohromilo, ako veľké sú niektoré budovy. Niektoré mrakodrapy úplne zakrývali iné. Miška a Anička sa prechádzali dlhými ulicami. Vždy, keď sa obzerali, tak sa im naskytol iný pohľad na mrakodrapy. Toto sa im zapáčilo a popri chodení pozdĺž blokov si začali písať, koľko budov videli odkiaľ. Z toľkého dívania do výšin sa im zatočila hlava a tak si odišli sadnúť do Central Parku. Pri pohľade na svoje zápisky ich zaujímalo, ako to vyzerá pri pohľade zhora.

Dievčatá pokračujú v ceste smerom na západ, až sa ocitnú v Texase. “Anička, vieš, že sa tu nachádza strážená zóna? A že tam majú mimozemšťanov?” “Zase tieto Tvoje konšpirácie, Miška?” Ako prechádzajú púšťou, všimnú si mnoho plotov. “A za tieto sa nesmie chodiť, vraj. Samozrejme oficiálne ochraňujú farmárov.” “Ak sa za ne nesmie chodiť, prečo má tá ohrada na niektorých miestach diery? Veď aj ja by som to tu oplotila lepšie! Pozri, takto…”

Skoro ich pri toľkom kreslení v zakázanej zóne chytili muži v čiernom, ale v poslednej chvíli Miška a Anička utiekli na svoj transport. Ich nasledujúca destinácia navyše nebola ďaleko, len kúsok na juh. Lákali ich pradávne Aztécke pyramídy, no až k nim prišli, ostali v šoku: “Anička, vidíš to, čo ja? Tamtí turisti znesväcujú pamiatku.” “Vskutku! To si tí turisti povedali, že si z pyramídy spravia lezeckú stenu a teraz sa veselo šplhajú hore?!” “Toto treba ihneď nahlásiť, Anička. Zapíš si, ktorý liezol kade a kam. Potom to dáme správcom.” “A potom už konečne poďme do hotela. Som úplne unavená z tejto cesty a prešli sme z nej sotva tretinu.”